Otázky




Ak sa niekto narodí postihnutý, znamená to azda vždy, že v minulom živote bol hriešnik a toto je niečo ako spôsob jeho očistca?


Nie. To je len jedna z možností. Pokojne to môže byť len zhoda nešťastných okolností. Prípadne to môže byť vyrovnávanie hriechov za iných, napr. po predkoch (v Starozákonnej časti biblie sa zmieňuje, že neraz hriechy otcov sa trestajú na ich synoch). Sú rôzne možnosti prečo k takému niečomu dôjde. Rozhodne to nemusí byť preto, že by sa on sám v predošlom živote dopustil vážnych hriechov a ani to nemusí byť za hriechy jeho predkov. Máme v biblii, že na toto sa pýtali aj Ježiša:

"Ako šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali: "Rabbi, kto zhrešil - on, alebo jeho rodičia -, že sa narodil slepý?" Ježiš odpovedal: "Nezhrešil ani on ani jeho rodičia..." (Jn 9, 1-3)





A ak zomrie dieťa, znamená to azda vždy, že v tom dieťati bola duša, ktorá si z predošlého života tu len odpykávala svoj očistec?


Tiež nie. To je len jedna z mnohých možností.





V Katolíckej cirkvi sa od pradávna verí v rôzne sféry, ktoré sa akurát po starom nazývajú - očistec, predpeklie..., zatiaľ čo protestantské cirkvi to obyčajne odmietali; znamená to, že Katolícka cirkev je k pravde asi najbližšie?


Zdá sa, že v tomto rozhodne áno. Ale tiež asi nie je rozumné brať náuku Katolíckej cirkvi príliš dogmaticky, lebo pravda, ktorú jej Boh zjavil je často opísaná len v jednej rovine, pričom tá pravda môže mať ešte veľa rovín, šírok a hĺbok. A k tomu i samotná Cirkev pripúšťa, že sa v niektorých veciach môže aj mýliť.





Existuje predsa aj večné zatratenie, večné peklo. Preto ako je možné, že sa tu dá dočítať aj o vrahoch, ktorým bolo dovolené očisťovať sa? Nemali by oni ísť len do večného pekla, kde je už asi i neskoro ľutovať? Aj Katolícka cirkev také niečo učí.


V tejto veci by som nechcel nič tvrdiť ani popierať, ale pozrime sa radšej čo učí Cirkev. Katolícka Cirkev v katechizme učí, že to večné zatratenia hrozí tomu človeku, ktorý zomrie v stave smrteľného hriechu. A v katechizme ďalej máme:

"Kto pácha smrteľný hriech?
Smrteľný hriech pácha, kto prestúpi prikázanie:
1. vo veľkej veci,
2. celkom vedome,
3. celkom dobrovoľne."

Pre smrteľný hriech by mali byť naplnené všetky tieto tri body. Prvý bod je splnený bezpochybne, vražda je veľká vec. No pri vraždách z vášne alebo zo zúfalstva, môže byť rozum človeka zatemnený natoľko, že nemusí byť až tak celkom naplnený bod 2 alebo 3.

Alebo z náuky Cirkvi tiež vieme, že pred večným peklom zachraňuje ľútosť. To je základ záchrany. Znamená to teda, že behom života človeku stačí určitá úprimná ľútosť nad svojim zlým skutkom a vďaka tomu sa môže pred večným zatratením zachrániť. A preto je tu ešte otázka: Ako vieme, či vrah behom svojho života nemal chvíľu, keď svoj skutok aj ľutoval? Takú chvíľu mohol mať, to ho pred večným zatratením zachránilo a čakal ho už len očistec, očisťovanie sa. Uvedomujme si, že do vnútra človeka nevidíme, preto nemôžeme nikdy jednoznačne posúdiť kde kto skončil.

Asi všetky uvedené prípady vrážd boli buď z vášne, zúfalstva, alebo dotyčný uvádza, že svoj skutok ľutoval.

A ešte podľa Cirkvi existuje aj milosť Božia a boží zásah, že niekedy aj zatvrdilého hriešnika si Boh vyberie a svojim zázračným zásahom nedovolí aby skončil vo večnom zatratení. Hoci také niečo je už možno len vec výnimočná, ale pri podobných myšlienkach aj to treba vziať do úvahy.










mail